Bližšie k naším tímom: U13
U13
21.02.2021

Bližšie k naším tímom: U13

Dnes si môžete prečítať niekoľko slov od dlhoročného trénera a člena vedenia NŠK Martina Gubova. Všetkým známy „Gubi“ nám priblížil jeho pôsobenie nie len v NŠK ale aj v kluboch, ktoré na Tomášikovej ulici pôsobili v minulosti. Na otázky nám odpovedal taktiež kapitán U13 Matej Hromádka.

 

Tréner mladších žiakov U13 Martin Gubov

 

Akú kategóriu vedieš ?

Momentálne som v klube v pozícii trénera kategórie U13. Trénerskú činnosť vykonávam už nejaký ten rok a výsostne je to v kategórii mladších žiakov, hoci v začiatkoch som pôsobil aj v družstvách prípraviek, kde som sa hlavne učil od skúsenejších kolegov v pozícii asistenta. Dlho som uvažoval nad tým, že sa budem trénerstvu venovať, aj ma mnohí dlho „lámali“, ale napokon ma definitívne presvedčil bývalý prezident klubu p. Kremmer.  

Odkedy pôsobíš v NŠK?

V NŠK pôsobím od jeho vzniku, ale s areálom som spätý už takmer 33 rokov, keďže som pôsobil v ZMDŽ Bratislava (neskôr BCT Bratislava), najskôr v pozícii hráča, neskôr ako funkcionár. Dá sa povedať, že je to môj druhý domov. Do ZMDŽ-ky som prišiel ako 13-ročný a odvtedy (až na obdobie, kedy som zo zdravotných dôvodov nemohol športovať) tu trávim takmer všetok voľný čas.

Aká bola tvoja cesta do NŠK?

Do klubu, myslím ZMDŽ Bratislava som prišiel na jeseň roku 1988. Stretol som tu skvelých ľudí, ktorých som si obľúbil a od ktorých som sa toho veľa naučil. V tom čase bol prezidentom klubu dnes už nebohý p. Halaling, pôsobil tu samozrejme aj p. Kremmer, ktorý neskôr prevzal funkciu prezidenta. Prešiel som žiackymi a dorasteneckými kategóriami, hoci tú dorasteneckú som ani nestihol dokončiť, pretože v 17-tich rokoch som musel kvôli vážnejším zdravotným problémom ukončiť svoju kariéru. Mojím prvým trénerom v ZMDŽ bol Roman Holeš, ktorého futbalová filozofia mi sedela, keďže bol vyznávačom technického futbalu. S Romanom dnes hrávam za Starých pánov. Neskôr ma v kategórii starších žiakov viedol p. Zmeták. V doraste som mal veľké šťastie na trénera. Pištu Hambálka považujem za svojho najobľúbenejšieho trénera, akého som kedy mal. Boli sme veľmi dobrá partia, skvelí hráči, takže trénovanie bola doslova radosť. Dostal som sa pomerne skoro aj do družstva starších dorastencov, ktoré viedol Laco Rehárik. Tam som sa cítil spočiatku ako prváčik. Mal som 15 rokov a hrával som s chlapcami, ktorým ťahalo na osemnásť. Pre mňa to bola vysoká škola futbalu. Ako som už spomínal, skončil som pomerne skoro, ale po štyroch rokoch pauzy som to predsa len znova skúsil, ale sám som cítil, že to nie je ono. Zdravotný stav mi nedovoľoval naplno trénovať a tak po pár rokoch som sa rozhodol, že to zabalím a budem sa venovať funkcionárskej činnosti. Pôsobil som ako vedúci družstva mužov. Bolo to obdobie, kedy sa takmer po každom domácom zápase „oslavovalo“. Vytvorila sa super partia, vedená Maťom „Bokym“ Bokrošom, ktorý bol dušou celého družstva.

Čo sa ti na futbale páči? Obľúbený klub, obľúbený hráč?

Futbal, resp. šport ako taký, sa pre mňa stal neoddeliteľnou súčasťou života hádam už v 10-tich rokoch. Aj dnes, hoci mi to lekári neodporúčajú, si neviem predstaviť deň bez športu. Futbal je jednoznačne najkrajší kolektívny šport. Práve to slovo kolektív je veľmi dôležité. Nepomôže vám, keď budete mať jedenásť skvelých individualít. Je to predovšetkým o kolektíve. O tom, ako sa človek vie obetovať pre úspech družstva.

Čo sa týka obľúbeného hráča a klubu, tak u mňa je to už dlhé roky CZ Belehrad a Dragan „Piksi“ Stojkovič. V časoch mojej mladosti bola CZ družstvom, ktorá nadeľovala Realu, AC Milánu, Bayernu. Juhoslovanský futbal bol pre mňa číslo jeden. A spomedzi množstva geniálnych hráčov bol jeden, ktorý ešte o niečo vyčnieval nad ostatnými.

 

Ktoré činnosti momentálne sú pre teba vo futbale najlepšie?

Každý zápas je pre mňa veľkou udalosťou. Milujem hlavne zápasy s lepšími družstvami, kedy sa môžu moji chlapci ukázať. Zápasy, ktoré vyhráte rozdielom triedy ma príliš netešia. Mám radosť aj z prehry, pokiaľ vidím, že chlapci dali do hry srdiečko a hlavne, že sme hrali futbal, nie odkopávanú, prekopávanú alebo niečo podobné. A dôležitý je pre mňa aj fakt, že chlapci, ktorých som viedol alebo vediem, brali resp. berú moje kritické slová. Vedia, že chcem z nich vyžmýkať všetko. Vždy mám veľkú radosť, keď mám v mužstve ambicióznych chlapcov, ktorí chcú byť stále lepší.

 

Aké máš koníčky mimo futbalu?

Futbal je u mňa číslo jeden, ale šport celkovo milujem, takže sa snažím športovať každý deň. Knihy sú po futbale asi druhou mojou vášňou, čítam každý boží deň, či v posteli, či v MHD. A samozrejme dcérka. Tá je za dva futbaly.

 

Čo pre teba znamená NŠK?

NŠK je moja srdcová záležitosť, rovnako ako ňou bola ZMDŽ-ka a BCT. Areál je už mnoho rokov mojich prechodným domovom. Trávim tu veľa veľa času. Stretávam (a stretával som) tu milých ľudí, oddaných futbalu. Vymenovať všetkých ľudí, s ktorými som zažil a zažívam veľa pekného, by bolo na dlho a hlavne by som nerád niekoho vynechal. Neviem si vôbec predstaviť, že by som niekedy pracoval v inom klube.

 

Aké máš v NŠK vytýčené ciele?

Ciele? No, ja sa musím hlavne ešte veľa učiť, aby som bol aspoň dobrým trénerom. Veľmi rád by som vychoval veľa šikovných chlapcov, ktorí sa neskôr presadia aj vo vyšších vekových kategóriách, popr. až tak šikovných, ktorí by sa uplatnili aj vo vyšších ligách. Ale hlavne by som rád pracoval s chlapcami, ktorí nebudú len dobrými futbalistami, ale aj inteligentnými a slušnými ľuďmi, ktorí budú vzorne reprezentovať náš milovaný klub a na ktorých budú aj rodičia veľmi hrdí.

 

Kapitán mladších žiakov U13 Matej Hromádka

V ktorej kategórii hráš?

Momentálne hrám v kategórii U13.

Odkedy pôsobíš v NŠK?

V NŠK pôsobím od septembra 2016.

Aká bola tvoja cesta do NŠK?

Bol som druhák na základnej škole a keďže som už vtedy vyskúšal mnohé individuálne športy od lyžovania, gymnastiky, atletiky a teakwonda, ťahalo ma to ku kolektívnemu športu. Začal som vo futbalovom krúžku na škole a chcel som sa posunúť ďalej. Keďže bývam v Novom meste, rozhodnutie padlo na NŠK. Hneď od začiatku som natrafil na výborného trénera Tomáša Jurištu, ktorý len prehĺbil moju lásku k futbalu.

Čo sa ti na futbale páči? Obľúbený klub, obľúbený hráč?

Futbal mám rád najmä preto, že je to kolektívny šport, radosť aj prehru prežívame všetci spoločne. Našiel som si pri ňom veľa kamarátov s ktorými veľakrát trávim čas aj mimo ihriska. Môj obľúbený klub je Liverpool a obľúbených hráčov mám rád viacerých.

Ktoré činnosti momentálne sú pre teba vo futbale najlepšie?

Vždy sa teším na zápasy a na každý zápas idem s odhodlaním dať zo seba všetko a vyhrať. Uvedomujem si, že výhre predchádza tvrdý tréning a disciplína.

Aké máš koníčky mimo futbalu?

Od malička som miloval pohyb a šport v akejkoľvek forme. To ma drží aj dodnes. Keď nehrám futbal, v zime lyžujem, vyskúšal som aj freestylové lyžovanie. V lete ma môžete stretnúť na bicykli alebo pri behu v lese.

Čo pre teba znamená NŠK?

NŠK pre mňa znamená klub, ktorý si vážim a dal mi šancu začať trénovať futbal na profesionálnej úrovni. Od začiatku pôsobenia v klube som mal vždy šťastie na úžasných trénerov, nielen po futbalovej ale aj ľudskej stránke.

NŠK je pre mňa aj partia super kamošov, ktorí tak ako ja majú futbal na popredných rebríčkoch a sú ochotní pre neho obetovať väčšinu voľného času.

 

Aké máš v NŠK vytýčené ciele?

Stále je kde sa posúvať, učiť sa nové veci a posúvať svoje hranice, aby som bol stále lepší.

Horná stanica
Vitana
Hamé
Bratislava - Nové Mesto
Bratislavský samosprávny kraj
Elektromajster
GRIF spol. s r.o.
Demetra IT Consulting
Demisport
Erima
Doma
Möllers